utorok 18. decembra 2012

Vianočné prekvapenie z ČR

Všade chodí Ježiško 24. decembra, len u nás prišiel už 18.12. A nie hocijaký! Veď ktorá trieda sa môže pochváliť hneď dvadsiatimi piatimi darčekmi? A každý originálny a jedinečný. Od kamarátov z Českej republiky sme dostali prekrásne vianočné pozdravy v podobe hustých urastených jedlí. Jedna pred druhou sa predbiehali svojou nádhernou výzdobou. Každý si mohol vybrať akú chcel - tmavšiu so striebornými reťazami, bledšiu so zlatými guličkami, či jemne zasneženú s omrznutými konármi... Radosti nebolo konca - kraja.














































Z obálky sme okrem kúdoľa "hviezdneho prachu", z ktorého si každý trošku odniesol ( či chcel alebo nie), vybrali aj vianočný hlavolam.  Trblietaví od hlavy po päty sme sa pustili do jeho riešenia. Našou úlohou bolo oddeliť 3 posplietané vianočné symboly (stromček, hviezdu a rybu) tak, aby sme ich neroztrhli ani nepokrčili. I keď sa hovorí - viac hláv, viac rozumu - hlavolam nám dal poriadne zabrať. Koloval z ruky do ruky, no neúspešne. Až keď nás Kubko upozornil na to, že "tá ryba nebude asi preložená na polovicu len tak", našli sme riešenie. Opatrne sa nám podarilo jednotlivé tvary porozpletať bez toho, aby sme ich poškodili.
















































Ani cesta späť nebola jednoduchá. Dať hlavolam do pôvodného stavu nám trvalo ešte dlhšie, ako jeho rozpletenie. Veru sme sa aj zapotili. Nakoniec sme to ale zvládli.












4
















Hoci sme sa s rébusmi a hlavolamami rôznych typov už stretli, tento sa nám zdal úplne skvelý. Nielen krásne zapadá do projektu o stromoch, ale súvisí aj s blížiacimi vianočnými sviatkami. Ukrytý v balíčku je prísľubom napätia a prekvapenia. Cibrí um, trpezlivosť i zručnosť rúk. Nadchol nás aj jednoduchosťou svojho prevedenia - veď stačí hárok tvrdého papiera, pár šikovných rúk a o zábavu je postarané. Navyše je jasným príkladom toho, že dobrý darček nemusí byť len drahý. Pani učiteľkám aj deťom posielame do Stráže obrovské ĎAKUJEM, lebo ich darček bol naozaj jedinečný. Škoda, že neprišiel o deň skôr, mohli sme sa im poďakovať naživo. :o(

pondelok 17. decembra 2012

Naša prvá videokonferencia

Dnes sa nám podarila úžasná vec. Po zdĺhavom doťahovaní technických záležitostí sme sa konečne naživo spojili s našimi českými kamarátmi. Vzdialenosť 516 kilometrov sme prekonali v priebehu niekoľkých sekúnd. Na internetových stránkach sme sa dozvedeli, že autom by nám to trvalo 4 hodiny a 58 minút, vlakom 13 hodín a 46 minút ( bolo by potrebné minimálne dvakrát prestupovať a čakať na ďalší prípoj), peši dokonca až 4 dni, 1 hodinu a 8 minút. Sme radi, že sme to nemuseli absolvovať týmto spôsobom, lebo by sme sa do Vianoc nestihli vrátiť späť.


















Vzrušenie bolo cítiť v triede už od rána, všetci sme boli nedočkaví a plní očakávania. Spojenie sa nám podarilo nadviazať hneď na prvýkrát. Na úvod sme sa pochválili s našou lesnou kráľovnou a vypočuli si slovenskú zimnú pieseň o jedličke v podaní detí zo Stráže. Ani my sme sa však nenechali zahanbiť a nadviazali sme českou pesničkou, ktorú sme sa naučili na hudobnej výchove. Je z rozprávky Mrázik a spieva sa v nej zhodou okolností o rovnakom strome. Bolo to strašne fajn, lebo obe piesne nám navodili príjemnú vianočnú atmosféru. Škoda, že nás v tento deň bolo v triede len 12 ( zúri u nás brušná chrípka), určite bude ostatným ľúto, že neboli pri tom.



























Potom nasledovala chvíľa na detské otázky a odpovede. Dozvedeli sme sa, po čom túžia české deti a čo by si rady našli pod stromčekom. Zistili sme, že aj keď nás delí veľmi veľa kilometrov, ich želania sa podobajú našim prianiam. Na záver sme si zaspievali spoločnú koledu a  rozlúčili sa obrovským "ahóóóóój".
Táto forma spolupráce sa nám zapáčila natoľko, že v nej budeme určite pokračovať. Už teraz sa tešíme, čo nového sa od našich kamarátov dozvieme nabudúce.





štvrtok 13. decembra 2012

Stromy poznania

Aj keď HLÁSKOVÝ STROM asi ťažko nájdete v nejakej náučnej literatúre, naše deti ho poznajú veľmi dobre. Vedia, že má tri hlavné konáre ( SAMOHLÁSKY, SPOLUHLÁSKY, DVOJHLÁSKY), ktoré sa ešte rozvetvujú na niekoľko menších ( DLHÉ a KRÁTKE, TVRDÉ, MÄKKÉ a OBOJAKÉ). Pracujú s ním takmer na každej hodine slovenského jazyka. Na jednotlivé konáre umiestňujú listy s písmenami podľa toho, do ktorej skupiny patria. O tom, že im to nerobí žiadne problémy, sa môžete presvedčiť na nasledujúcich fotografiách:








































Rovnako pohotovo dokážu deti pracovať aj samostatne, kedy už hlásky netriedia,  ale  vymenúvajú a vpisujú na správne miesta.







Ani  hodina matematiky nie je o nič ukrátená. Pomocou ČÍSELNÉHO STROMU si zas opakujeme sčítanie a odčítanie do 20. Aj keď si ešte sem  –  tam pomôžeme  pri počítaní prstami, dokážeme sa prepracovať  pomerne rýchlo k správnym výsledkom. Aby to bolo trošku pestrejšie a napínavejšie, usporiadali sme súťaž O najrýchlejšieho počtára. Mohol ním byť len ten, kto pracoval nielen rýchlo, ale aj správne. Víťazov sme mali hneď dvoch, Rebeku a Vlaďku, ktoré sa  dopracovali k správnym výsledkom za rovnaký čas - 1 minútu a 44 sekúnd. Veľmi dobre sa viedlo aj tým, ktorí sa riadili heslom "dvakrát meraj a raz strihaj". Neboli síce najrýchlejší, ale ich príklady boli vypočítané bez jedinej chybičky. Preto si právom zaslúžili nielen označenie Super počtár, ale aj krásnu drevenú medailu.