Naša prvá videokonferencia

Dnes sa nám podarila úžasná vec. Po zdĺhavom doťahovaní technických záležitostí sme sa konečne naživo spojili s našimi českými kamarátmi. Vzdialenosť 516 kilometrov sme prekonali v priebehu niekoľkých sekúnd. Na internetových stránkach sme sa dozvedeli, že autom by nám to trvalo 4 hodiny a 58 minút, vlakom 13 hodín a 46 minút ( bolo by potrebné minimálne dvakrát prestupovať a čakať na ďalší prípoj), peši dokonca až 4 dni, 1 hodinu a 8 minút. Sme radi, že sme to nemuseli absolvovať týmto spôsobom, lebo by sme sa do Vianoc nestihli vrátiť späť.

Vzrušenie bolo cítiť v triede už od rána, všetci sme boli nedočkaví a plní očakávania. Spojenie sa nám podarilo nadviazať hneď na prvýkrát. Na úvod sme sa pochválili s našou lesnou kráľovnou a vypočuli si slovenskú zimnú pieseň o jedličke v podaní detí zo Stráže. Ani my sme sa však nenechali zahanbiť a nadviazali sme českou pesničkou, ktorú sme sa naučili na hudobnej výchove. Je z rozprávky Mrázik a spieva sa v nej zhodou okolností o rovnakom strome. Bolo to strašne fajn, lebo obe piesne nám navodili príjemnú vianočnú atmosféru. Škoda, že nás v tento deň bolo v triede len 12 ( zúri u nás brušná chrípka), určite bude ostatným ľúto, že neboli pri tom.

Potom nasledovala chvíľa na detské otázky a odpovede. Dozvedeli sme sa, po čom túžia české deti a čo by si rady našli pod stromčekom. Zistili sme, že aj keď nás delí veľmi veľa kilometrov, ich želania sa podobajú našim prianiam. Na záver sme si zaspievali spoločnú koledu a  rozlúčili sa obrovským "ahóóóóój".
Táto forma spolupráce sa nám zapáčila natoľko, že v nej budeme určite pokračovať. Už teraz sa tešíme, čo nového sa od našich kamarátov dozvieme nabudúce.