štvrtok 14. marca 2013

ČESKO – SLOVENSKÉ LESOHRANIE

Naše LESOHRANIE má konečnú podobu! Pripomína klasickú spoločenskú hru, v ktorej sa hádže kockou a panáčiky sa pohybujú po hernom pláne, ktorého jednotlivé políčka sú očíslované. Na zadnej strane každého políčka je otázka týkajúca sa stromov, listov, plodov, krov... Celý herný plán obsahuje 40 otázok – 20 slovenských, ktoré sme vymýšľali my a české deti hľadali na ne odpovede a 20 českých, s ktorými si zas lámali hlavu naše deti. Po hodení kockou sa panáčik bude môcť posunúť o daný počet políčok len vtedy, ak dieťa správne zodpovie otázku patriacu políčku, na ktoré "doskočí". Ak nebude vedieť odpovedať, alebo odpovie nesprávne, nebude sa môcť posunúť vpred a v hre bude pokračovať ďalší hráč. Otázky aj s odpoveďami sú napísané mimo hracieho plánu, na osobitnom papieri (samy sme ich prepísali a zaliali do fólie, aby nám čo najdlhšie vydržali). Ten, kto nebude poznať správnu odpoveď si ju môže prečítať a ak by dostal tú istú otázku inokedy, bude ju vedieť zodpovedať. Cieľom je, aby sa deti hravou formou naučili o stromoch (a kroch) čo najviac. Navyše sa oboznámia aj s čítaním textov v inom jazyku.




















Výrobe herného plánu sme sa začali venovať už na výtvarnej výchove. Skladá sa zo 40 políčok, na ktorých je znázornená kôra stromov poškodená lykožrútom (zaliate do fólie). Symbolicky tak predstavuje cestu začarovaným lesom, ktorý dokáže odkliať len ten, kto sa po zodpovedaní otázok dostane ako prvý na jeho koniec.





















Keďže každá správna spoločenská hra obsahuje okrem hracieho plánu aj figúrky, vrhli sme sa na ich výrobu. Ako základný materiál sme si zobrali prázdne fľaštičky z Actimelu, tenký preklepový papier a tekutý škrob. Po ukašírovaní „hlavičky“ sa už každý uberal svojim vlastným smerom – niekto doplnil ručičky, iný zas noštek ako gombičku. Po usušení sme každú figúrku namaľovali a nalepili jej „žmurkacie oči“. Uznajte sami – sú ako živé!





 






























































Po dokončení nám nezostávalo nič iné, len pustiť sa do hry. Takto sme mohli samy v praxi otestovať, či sme pri výrobe tejto hry a vymýšľaní pravidiel na nič nezabudli a či všetko funguje tak, ako má. Prvú hru sme poňali netradične, aby sme si mohli zahrať všetci, a pritom si navzájom neprekážali. Dohodli sme sa, že s jednou figúrkou bude hrať skupinka detí. Darilo sa nám nad očakávanie. Raz darmo – viac hláv, viac rozumu. Už teraz sa tešíme na ďalšiu hru!






 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára