Veršujeme o stromoch

Spolu s českými kamarátmi pripravujeme ďalšiu spoločnú aktivitu, ktorá má názov "ŽIVÉ LEPORELO". Aby mohla vzniknúť, museli sme sa na chvíľu premeniť na skutočných básnikov a zaveršovať si. Našou úlohou bolo vytvoriť niekoľko básní o stromoch. Aby sa básne neopakovali, vopred sme sa dohodli, ktoré stromy pripadnú nám (dub, buk, jedľa, smrek, agát, topoľ, vŕba) a ktoré českým deťom (borovica, smrekovec, lipa, gaštan, javor, lieska, breza). Okrem veršov, ktoré sa rýmujú, by však mali tieto básne obsahovať aj nejakú dôležitú informáciu, pomocou ktorej by sme si toho o stromoch zapamätali čo najviac. Českí kamaráti sa už do toho pustili a musíme uznať, že sa im naozaj darilo - pozri si ich školskú webovú stránku.
My sme začali postupne na hodinách čítania a prírodovedy, nakoľko sa nám téma stromov prelínala s preberaným učivom. Najskôr sme si zopakovali všetko, čo o daných stromoch vieme. Získané informácie sme napísali na tabuľu, aby sme ich mali stále na očiach a čo najviac sme z nich použili. Pre istotu sme si prostredníctvom prezentácie aj pripomenuli, ako jednotlivé stromy a ich časti vyzerajú.

 
No a potom nám to už veršovalo jedna radosť:

Jedľa

Ihlice jak vojaci

vo dvoch radoch stoja.

Ploché, s dvoma pásikmi

vyrazia do boja.

Zbraňami však nebudú

šišky ako sviečky.

Rozpadnú sa na strome,

sú pre veveričky.

Jedľa

Na jedli sú šišky hore

darmo na ne čakáš dole.

Rozpadnú sa na konári,

vedia o tom aj horári.

Tupé ihlice nepichajú,

ľudia ich v zime ozdobujú.

Krásnou kôrou do záhradky

obsýpajú ľudia hriadky.

Smrek

Vždy, keď silná víchrica

so smrekom sa pohrá,

plytký koreň vyvráti,

spustne razom hora.

Z dreva budú zápalky,

pod kôru sa schová

lykožrút, čo lykom sa

veľmi rád nachová.

Smrek

Na vysokom kopci

stojí veľký smrek,

pozerá sa z výšky

na ten krásny svet.

Lykožrút pod kôrou

robí malé chodbičky,

veverička nazbiera si

pod ním chutné šištičky.

 Agát

Svojou vôňou sladučkou

vábi hmyzí svet,

priláka aj včeličku

na svoj biely kvet.

List však pučí neskoro,

každý vták to vie.

Preto v jeho korune

hniezdo nevije.

Agát

Agát zložené listy má,

včeličkám sladký nektár dá.

Nad agátmi stále bzučia,

neskoro im listy pučia.

Vtáci tam hniezda nerobia,

na jar ich listy nezdobia.

Biele kvety zavoňajú,

hmyz si vôňou privolajú.

Dub

Kedy zhodí mocný dub

svoje žlté listy?

Nie je to ver na jeseň,

som si celkom istý.

S prvým mladým lístočkom

spadnú staré šaty,

po čase aj žalude

chytia odtieň zlatý.

Dub

Na dube sú žalude,

diviak hlad mať nebude.

Dub má tvrdé drevo,

vysoký je až po nebo.

Na nábytok dobrý je,

sudov potom veľa je.

Na jar listy opadnú,

a zas nové narastú.

Buk

Vtáci, plchy, diviaky,

pod bukom sa roja,

bukvicovú hostinu

pre lesnú zver stroja.

My však nie sme zvieratká.

Čerstvý orech z buku

môže veru spôsobiť

silné kŕče v bruchu.

Buk

Buk je veľký strom

ako mega dom.

Lesklé listy má,

tieň nám chladný dá.

Na bukviciach pochutná si

veverička plná krásy.

My však nie sme zvieratká,

necháme ich mláďatkám.

Topoľ osikový

Listy osík zďaleka

na ľudí sa smejú,

kvôli stopkám splošteným

vo vetre sa chvejú.

Urastené, vysoké,

v alejach si stoja.

Vietor lámu ako nič,

veru sa neboja!

Topoľ osikový

Veľké stromy – vetrolamy,

rastú medzi alejami.

Vo vetre sa listy chvejú,

ploché stopky oni majú.

Sú to stromy štíhle,

podobajú sa ihle.

Sivá hladká kôra,

nenájdeš ju v horách.

Vŕba

Pod koreňmi úkryt má

ryba, ba aj rak.

Kvitne medzi prvými,

je to veru tak!

Z prútikov si nádherný

korbáč urobíš.

Pri rieke však nerob krik,

vodník tam má skrýš!

Vŕba

Pri potoku rastie vŕba,

pod ňou úzkych listov hŕba.

Na jar kvitnú bahniatka,

jemnučké jak káčatká.

Korbáč z prútia upletieme,

potom dievky vyšibeme.

Pod koreňmi ryba, rak,

nad nimi si lieta vták.