Zahrajme sa "Na smolu"

Prírodná živica (nárečovo aj smola) je produkt niektorých rastlín. Má podobu horľavej, obyčajne hnedastej alebo žltastej, tuhej alebo polotuhej látky. Najznámejšia je živica ihličnatých stromov. V minulosti sa získavala narezaním kôry borovice. Ku stromu sa pripevnil sklenený téglik a smola sa do neho nechala odkvapkávať. Z nádobky sa potom vyškriabala a uložila do sudov. Používala sa ako prísada do strelného prachu, na utesňovanie sudov, v chemickom a kozmetickom priemysle na výrobu lakov, lepidiel, kadidla a parfumov...
Charakteristickou črtou smoly je to, že sa veľmi lepí. A práve táto jej vlastnosť je základom hry „Na smolu“. Pravidlá sú jednoduché. Stačí si vybrať kupca a smoliara, ostatné deti budú smola.
Smoliar sa chytí štíhleho kmeňa stromu a za ním sa nastavajú do radu deti (smola). Pevne sa pochytajú okolo pása. Príde kupec a začne sa jednať:

Kupec: „Smoliar, smoliar, za čo tú smolu máš?“

Smoliar: „Za tristo toliarov.“

Kupec: „A koľko z nej spustíš?“

Smoliar: „Ani päť grajciarov.“

Kupec: (hodí rukou) „Jój, to je drahé!“ ( odchádza)

Smoliar: (za ním volá) „Kupec, kupec, vráť sa!“

Kupec: „Smoliar, smoliar, za čo tú smolu dáš?“

Smoliar: „Za sto toliarov.“

Kupec: „A koľko z nej spustíš?“

Smoliar: „Ani päť grajciarov.“

Kupec: (hodí rukou) „Jój, i to je drahé!“ ( odchádza)

Smoliar: (za ním volá) „Kupec, kupec, vráť sa!“

Kupec: „Smoliar, smoliar, za čo tú smolu dáš?“

Smoliar: „Za groš.“

Kupec: (hodí rukou) „Ojój, to je drahé!“ ( odchádza)

Smoliar: (chytro za ním volá) „Za voš, kupec, za voš!“

To je už dosť lacné, kupec ide zo stromu smolu odliepať. Chytí dieťa, ktoré je na konci radu, objíme ho okolo drieku a začne ho ťahať. Ktoré dieťa „odlepí“, to mu pomáha „odliepať“ ostatných.